Kalokagatia

Ako mnohí viete, náš najlepší športovec, Peter Sagan v týchto dňoch preteká na španielskom Grand Tour – Vuelta a Espana. Prvou etapou bola tímová časovka, kde s jeho tímom Cannondale obsadil výborné druhé miesto. Sagan tak mal vďaka bonifikáciám (plusové sekundy za prvé tri miesta v etape) šancu ujať sa po druhej etape celkového vedenia. Etapa mu mala navyše celkom vyhovovať, keďže bola rovinatého charakteru. Vzhľadom na to, že Peter dlho nepretekal a závery prvých rovinatých etáp bývajú veľmi hektické, sa do záverečného špurtu nezapojil. Farby Cannondalu hájil jeho tímový kolega Oscar Gatto, ktorý obsadil šieste miesto. Tretia etapa už bola iná káva. V závere čakal cyklistov krátky kopec, pri ktorom šprintérom tuhnú nohy z hromadiaceho sa laktátu a to je presne Saganova parketa. Jeho fanúšikovia teda očakávali veľký triumf. V tejto etape sa však Sagan už v polovici preteku motal na chvoste pelotónu a do cieľa došiel v jeho druhej polovici. Biedny výsledok na najväčšieho favorita…

Ako jeho fanúšik si občas pozriem jeho stránku na facebooku, či na twitteri, v snahe získať nejaké nové informácie. Nie že by práve on na tieto stránky prispieval, ale sú to ľudia, ktorí sa okolo neho pohybujú a tak sa občas nejakú zaujímavú pikošku dozviem. To, čo ma prinútilo napísať tento článok, sú príspevky fanúšikov na jeho „facebookovskú“stránku. Všimol som si, že mnohí sú zmätení, čo sa s ich miláčikom deje. Niektoré príspevky sú plné sklamania ako sa chlapcovi nedarí a niektoré plné hnevu a kritiky. Niektorí dokonca obviňujú jeho novú priateľku, že mu odoberá drahocenné sily :).

Cyklistiku sledujem veľmi pozorne, Sagana obzvlášť a trochu vidím aj do koncepcie športového tréningu. Práve preto som sa rozhodol týchto, či už sklamaných alebo nahnevaných fanúšikov upokojiť. Začal by som s tým, že v tretej etape, ktorá bola šitá na Saganovu mieru, došiel do cieľa spolu s veľkými hviezdami svetovej cyklistiky, ktorým taktiež profil tejto etapy vyhovoval. Boli to jeho veľkí súperi Tony Martin a hlavne Fabian Cancellara. Je to náhoda…? Je náhoda, že tretí v tejto etape a jeden z hlavných favoritov na celkové víťazstvo, Joaquim Rodriguez, jazdil v prvých etapách nedávnej Tour de France neustále na chvoste balíka? Alebo je náhoda, že inak nezničiteľný Fabian „Spartakus“ Cancellara sa postavil na štart Vuelty päťkrát a ani raz nedokončil? Či Poliak Rafal Majka, ktorý jazdil na začiatku Tour de France taktiež na chvoste pelotónu, ale v jej závere vyhrával etapy? Možno je náhoda, že Vincenzo Nibali nemal do víťazstva na Tour de France v sezóne prakticky žiadny veľký výsledok…
Môžem vás ubezpečiť, že nič z toho nie je náhoda, ale výsledok premysleného tréningu, bez ktorého by šampióni neboli šampiónmi.

Práve pre bežných fanúšikov, ktorí sa zatiaľ o tréning nezaujímajú, by som v skratke objasnil základné princípy tréningu profesionálov. Profesionálni športovci sa snažia dosiahnuť maximálne výkony aké je človek schopný dosiahnuť. K týmto výkonom sa človek prepracuje jedine dennou, dlhoročnou a svedomitou drinou, ktorá samozrejme okrem ľudskej psychiky zasahuje najmä jeho fyzickú schránku. Je celkom logické, že človek nemôže podávať 365 dní v roku maximálne výkony. Viedlo by to k pretrénovaniu, stagnácii a nebojím sa povedať, že k zrúteniu ľudského organizmu.

Športová prax a vedecké výskumy prišli na to, že športový výkon nerastie pri samotnom vykonávaní danej činnosti, ale pri regenerácii organizmu. Organizmus je z telesnej aktivity v šoku a v dobe regenerácie sa snaží zvýšením kondície pripraviť na podobnú záťaž. Niekedy môže efektivitu regenerácie zvýšiť športový výkon o nízkej intenzite, ktorý telo nevyčerpá. Cyklistika je veľmi špecifický šport, keďže športový výkon trvá niekoľko hodín a cyklisti svoje telá preťažujú deň čo deň. Počas najdlhších pretekov až tri týždne!!! To znamená, že po týchto troch týždňoch je telo zdevastované, polovica pretekárov má oslabenú imunitu a asi všetci prídu o pár kilogramov. Je to spôsobené tým, že telo nestíha prijať toľko potravín a získať z nich toľko energie a živín, ako minie za niekoľko hodín v sedle.

Vedci a tréneri so skúsenosťami v športovej praxi prišli na zatiaľ najefektívnejší spôsob tréningu, bez ktorého sa v profesionálnej cyklistike prakticky nedá presadiť. Jedná sa o tzv. cyklický tréning. Ako iste všetci vieme, slovo cyklus znamená pravidelné opakovanie sa. V tréningu je to striedanie dní s nižšou a vyššou intenzitou športového výkonu. Telo tak má potrebné zaťaženie na stimuláciu rastu výkonnosti a potrebný odpočinok, kedy táto výkonnosť rastie. Vzhľadom na to, že v profesionálnom športe je ľudské telo namáhané k jeho limitom veľmi dlhú dobu, musíme mu zabezpečiť aj zodpovedajúcu dobu regenerácie. Preto sa princíp premysleného cyklického tréningu neaplikuje len na jednotlivé tréningy, ale aj na celú sezónu, celý rok, či dokonca niekoľko rokov. To je dôvod, prečo mladí cyklisti zriedka absolvujú trojtýždňový pretek v prvej profesionálnej sezóne. Pretrénovanie totiž môže negatívne ovplyvniť aj niekoľko nasledujúcich sezón.
Každý cyklista má predispozície uspieť v určitom preteku. Nikto nie je najlepší v každom druhu pretekov. Vplýva na to somatotyp cyklistu, typ prevládajúcich svalových vlákien, spôsob tréningu atď. Preto máme etapových pretekárov, ktorí majú výborne rozvinutú aeróbnu vytrvalosť, časovkárov s vynikajúcou tempovou vytrvalosťou, či šprintérov, ktorí dosahujú najlepšie krátkodobé maximálne výkony. Sezóna trvá desať mesiacov a je plná rôznych pretekov. Preto si na začiatku sezóny každý cyklista určí priority (najdôležitejšie preteky kde môže uspieť) a snaží sa zostaviť tréningový program tak, aby práve počas svojho prioritného preteku bol v najlepšej forme. Toto obdobie môžeme nazvať vrcholom sezóny. Vtedy je športová forma na najvyššej úrovni. Ostatné obdobia sezóny slúžia najmä na regeneráciu, postupný tréning a budovanie kondície. Tento tréning je veľmi špecifický proces, pri ktorom sa využívajú elektronické prostriedky ako merač výkonu (wattmeter), pulzmeter, prístroje na meranie laktátu, merač kadencie šliapania atď. Tieto prístroje plnia úlohu aj pri pravidelnom testovaní kondície cyklistov v laboratórnych podmienkach. Informácie z nich spracuje a vyhodnocuje športový tréner – vedec, ktorý aj na ich základe usmerňuje športový tréning. Tréner sa snaží namixovať zaťaženie organizmu počas celej sezóny tak, aby bola dosiahnutá vrcholná forma v dobe prioritného preteku. Preto cyklista presne vie, ktorý deň má akú záťaž absolvovať, aby došlo k dostatočným stimulom pre organizmus, ale zároveň aby bola zabezpečená dostatočná regenerácia. Počas prípravného obdobia sa záťaž postupne zvyšuje smerom k cieľu sezóny. Väčšina profesionálnych cyklistov má dve vrcholné obdobia formy v sezóne. Čím je viac vrcholných období v sezóne, tým je športová príprava zložitejšia a čas na regeneráciu vzácnejší.

Na prípravu teda častejšie slúžia preteky. Na týchto pretekoch väčšinou nejde o výsledok, ale o premyslený tréning. Nie je zvyčajné, že veľké preteky ako Vuelta slúžia na tréning, ale pri špičkových cyklistoch s určitými predispozíciami a cieľmi v sezóne, sa to stáva stále častejšie praxou. Peter Sagan má vďaka svojej komplexnosti prakticky každý rok až tri vrcholy sezóny. Sú to jarné klasiky, Tour de France a majstrovstvá sveta. Medzi týmito vrcholmi musí byť doba pre regeneráciu organizmu a doba na znovuvybudovanie kondície. Kto niečo vie o cyklistickom tréningu a kalendári profesionálnych cyklistov, ten tušil, že minimálne prvé etapy Vuelty budú pre Sagana len tréningom, bez snahy o maximálne zaťaženie organizmu. Navyše prvé etapy Grand Tour sú vždy nebezpečné a hrozia pády. Každé zranenie by mohlo mať na posledné vrcholné obdobie fatálne následky. Je pravdepodobné, že po niekoľkých etapách porastie Saganovi forma a rovnako tak zaťaženie. Je teda možné, že v jeho prípade uvidíme boj o etapové víťazstvo niekedy v polovici Vuelty. Rovnako pravdepodobné, či možno ešte pravdepodobnejšie však je, že v rámci tréningu Peter Vueltu nedokončí. Dúfajme, že v prospech vrcholnej formy na majstrovstvách sveta v Španielsku…